Fagocytóza (z gréčtiny) je endocytotický proces pohlcovania pevných častíc z okolitého prostredia bunkami. Bunky so schopnosťou fagocytózy majú na povrchu iba tenkú plazmalemu, môžu meniť svoj tvar a vytvárajú tzv. panôžky, čo sú výbežky ich tela. Panôžkami časticu obalia, vytvoria z plazmalemy váčok a vtiahnu do seba. Do váčku vylúčia enzýmy a časticu strávia.
Týmto spôsobom sa niektoré jednobunkové organizmy živia. Príkladom môžu byť koreňonožce, z nich najznámejšia je meňavka (améba). V mnohobunkovom tele to môže byť prostriedok obrany proti cudzorodým časticiam a mikroorganizmom alebo sa týmto spôsobom odstraňujú vlastné bunky zaniknuté procesom apoptózy (prestarnuté a poškodené bunky a ich zvyšky). Na túto činnosť bývajú vyčlenené špecializované bunky fagocyty (makrofágy a mikrofágy), ktoré sa vďaka svojej schopnosti ľahko zmeniť tvar dostanú i cez steny ciev.
zdroj: wikipedia.sk.
